Začiatok školy a opäť depkařím

Stáva sa to len mne alebo aj vám? ,,Novoročné" depky. Alebo lepšie povedané ,,novoškolskoročné" depky. Možno tento článok píšeš trošičku neskoro, keďže väčšina z vás už má určite za sebou prvé testy či aspoň písomky. Ibaže u mňa to je iné. Musím si prečítať článok na starom blogu o mojom vstupe do 3.ročníka. Určite som ho prežívala nejak podobne. No teraz som maturantka. Vždy sa smejem keď to slovo vidím. Samozrejme si tak nepripadám. Mám však depku, ako obvykle a aby som bola presná už od konca júla rozmýšľam nad blogom. Žeby bolo fajn tu čosi napísať. Tak píšem. Povedala som si,že depresívne články mi idú najlepšie. Respektíve denníčky. Však viete ako. Rada píšem o sebe. Sebec. Drama queen.

Dnes ráno, keď som sedela na záchode, a tu by som sa chvíľu zastavila. Neviem či to bude znieť divne alebo nie, ale som jediná, ktorej to skvele myslí na WC?  Možno preto,že ma tam nič nerozptyľuje. Okrem nerovnomernej bielej čiary čo lemuje kachle. Ale to sa dá prežiť. No ale sedela som si na wécku a začala ma chytať depresia. Asi 20ta odkedy som prešla bránami školy ako štvrtáčka. Potom som sa hlboko zamyslela,ignorujúc tú blbú krivú čiaru, či je to depka zo školy alebo je to existenčná kríza. Včera o polnoci som totiž dočítala jednu skvelú knihu, o ktorej možno napíšem recenziu (určite, že nenapíšem,preto vám proste poviem názov knihy ,,Trón zo skla"). A tá kniha bola tak dobrá,že je možné mať z nej depresie. Ale potom som si spomenula na dnešný rozvrh. 5 hodín. 5 hodín je fajn, hlavne v piatok. Ale čo nie je fajn je dvojhodinovka bioly. A potom telesná tá je fajn, ale zatým nasleduje angličtina a nemčina, kedysi moje obľúbené predmety.

Minireviews | Znechutená adminka

Obľúbila som si písanie nadpisov tak ako ich teraz píšem.Neviem, či sa to vám páči,ale mne nadmieru. Práve je 23.28 a väčšina ľudí spí aby sa vyspalo do školy (Update: písané 14.1.2015).Well ja si ležím doma, zatiaľ sa snažím nemyslieť, na všetky veci,ktoré som neurobila, a ktoré musím urobiť. Dopozerala som jeden fajn návod, čo mi dodalo chuť a celkom množstvo nápadov na nový design blogu,ale who knows kedy na to bude čas. Anyway kým mám čas, rozhodla som sa začať minirecenziami. Na Vianoce som dostala 4 knihy (len 4 knihy, ale samozrejme investovalo sa do iných vecí sof...but...just four :( ).Všetky som si vyberala sama, 2 slovenské, 2 anglické reku,ten slovenský pravopis ide dolu vodou u mňa. Takže som dostala Experiment do mojej Divergencia série, Džínsový denník 4  či 5? Bože musím to nájsť na gugli. No a anglické Eleanor&Park a Beautiful Disaster. Dnes sa budem venovať prvým dvom, pretože Eleanor&Park by si zaslúžila osobitný článok a BD som ešte nezačala čítať (shame on me lazy pig).

1.Experiment (#3 Divergencia séria)

Keď som prvýkrát čítala Divergenciu bola som očarená a prečítala som ju hneď 3x. Bolo to pred rokom na dovolenke v Španielsku.Teda pred rokom a pol. Mnoho ľudí vravelo,že je to ako Hunger Games a tak,ale ja som v tom videla niečo iné.Niečo osobitné a originálne.Nemohla som sa dočkať Rezistencie,ktorú som dostala alebo kúpila ani neviem kedy. Po prečítaní Rezistencie moje nadšenie tak trochu upadlo. Viem,že mnoho ľudí bolo nadšených,ale ja som v tom vážne nič nevidela. Vzťah medzi Four a Tris nabral úplne iný smer a pre mňa to dokonca nebolo ani romantické. Bolo to také, silené akokeby to autorka písala v zlej nálade a len chcela dať svojím fanúšikom to čo si zaslúžia alebo čo chcú,fakt neviem.
Experiment prišiel do slovenských kníhkupectiev už minulého marca, ale ja som míňala peniaze na lepšie knihy stále znechutená Rezistenciou.Prišiel však čas doplniť sériu a tak som si od Ježiška poprosila práve túto knihu. A práve ju som začala čítať ako prvú.Viete, dobrá kniha je taká, od ktorej sa nemôžete odtrhnúť. Žiaden facebook, žiadni kamaráti, not even rodičia alebo jedlo vás od nej nemôžu odtrhnúť. Pri Experimente sa mi to nestalo ani náhodou. Každú chvíľu som písala Klaudii a Nike what kind of bullshit tá kniha je.Zase nechcem aby to bola fakt strašná kritika,pravdepodobne niektoré scény boli dobré,ale ja som na tom skutočne nenašla nič pozitívne.

Snowy Paradise | Silvester, meet Nika, som skvelý hosť

Prvý článok (a aj posledný, nie no,veď sa budem snažiť) v Novom roku ! :) Zdravím vás a hneď začínam takto pozitívne,hoci úplne zdochnuto naladená. Som psychicky aj fyzicky vyčerpaná a spala som len 3 hodiny,ale pohoda, že však je Nový rok :) Krásny 2015. Nie vôbec nie je krásny a vôbec sa mi to číslo nepáči.Nemám rada číslo 5.Ale myslím to takto,že určite bude krásny! Obsahovo...chápete :D.
Update: To vyššie som písala ešte v skvelej nálade druhého nie počkať prvého januára keď som sa vrátila zo Snowy Paradisu. Nakoniec som však tento článok zavrela, reku sa idem vyspať, keď som spala  3 hodiny. No a aj som sa vyspala a zobudila sa s teplotou...vráťme sa však do starého roku :D

Písal sa 365ty deň roku 2014, pamätám si to akoby to bolo včera keď som vyskočila z postele do mrazivého zasneženého rána a bosými nohami som podišla k oknu... Jasnačka ekšily sme zaspali, na bosé nohy nebol čas a vonku ľudia hrešili,že všade je blato a že už od Vianoc ,,pušťaju tote dzeciska petardy." Ako som vám písala v poslednom článku mala som na pláne stráviť Silvester v malej horskej dedinke.Na počudovanie sa mi to normálne splnilo, a keď som ráno rozlepila oči chvíľu som rozmýšľala, či sa to fakt deje. S ockom,ktorý trval na tom,že ma tam odvezie lebo ,,sa nebudeš po tom snehu terigať 2 hodiny v buse" sme sa dohodli,že vyrazíme o pol deviatej,pretože on ešte šiel do roboty. No a ja som akože aj bola hore o pol ôsmej ready to wake up ale ocko nevstával tak reku,že si  to rozmysel. Tak si spím hej... a potom mi zvoní mobil-špičková ranná komunikácia u nás doma aneb level lenivosti infinity. Zdvihnem a moja madr,že či som už nemala dávno vstať...Tak som jej to vysvetlila ako som to myslela,že som bola hore a všetko,ale zbytočne,takže sme proste vstali, samozrejme daddy ma súril kade ľahšie lebo nestíha, ja na to mal si vstať skôr a proste typical morning :D