Začiatok školy a opäť depkařím

Stáva sa to len mne alebo aj vám? ,,Novoročné" depky. Alebo lepšie povedané ,,novoškolskoročné" depky. Možno tento článok píšeš trošičku neskoro, keďže väčšina z vás už má určite za sebou prvé testy či aspoň písomky. Ibaže u mňa to je iné. Musím si prečítať článok na starom blogu o mojom vstupe do 3.ročníka. Určite som ho prežívala nejak podobne. No teraz som maturantka. Vždy sa smejem keď to slovo vidím. Samozrejme si tak nepripadám. Mám však depku, ako obvykle a aby som bola presná už od konca júla rozmýšľam nad blogom. Žeby bolo fajn tu čosi napísať. Tak píšem. Povedala som si,že depresívne články mi idú najlepšie. Respektíve denníčky. Však viete ako. Rada píšem o sebe. Sebec. Drama queen.

Dnes ráno, keď som sedela na záchode, a tu by som sa chvíľu zastavila. Neviem či to bude znieť divne alebo nie, ale som jediná, ktorej to skvele myslí na WC?  Možno preto,že ma tam nič nerozptyľuje. Okrem nerovnomernej bielej čiary čo lemuje kachle. Ale to sa dá prežiť. No ale sedela som si na wécku a začala ma chytať depresia. Asi 20ta odkedy som prešla bránami školy ako štvrtáčka. Potom som sa hlboko zamyslela,ignorujúc tú blbú krivú čiaru, či je to depka zo školy alebo je to existenčná kríza. Včera o polnoci som totiž dočítala jednu skvelú knihu, o ktorej možno napíšem recenziu (určite, že nenapíšem,preto vám proste poviem názov knihy ,,Trón zo skla"). A tá kniha bola tak dobrá,že je možné mať z nej depresie. Ale potom som si spomenula na dnešný rozvrh. 5 hodín. 5 hodín je fajn, hlavne v piatok. Ale čo nie je fajn je dvojhodinovka bioly. A potom telesná tá je fajn, ale zatým nasleduje angličtina a nemčina, kedysi moje obľúbené predmety.

Snowy Paradise | Silvester, meet Nika, som skvelý hosť

Prvý článok (a aj posledný, nie no,veď sa budem snažiť) v Novom roku ! :) Zdravím vás a hneď začínam takto pozitívne,hoci úplne zdochnuto naladená. Som psychicky aj fyzicky vyčerpaná a spala som len 3 hodiny,ale pohoda, že však je Nový rok :) Krásny 2015. Nie vôbec nie je krásny a vôbec sa mi to číslo nepáči.Nemám rada číslo 5.Ale myslím to takto,že určite bude krásny! Obsahovo...chápete :D.
Update: To vyššie som písala ešte v skvelej nálade druhého nie počkať prvého januára keď som sa vrátila zo Snowy Paradisu. Nakoniec som však tento článok zavrela, reku sa idem vyspať, keď som spala  3 hodiny. No a aj som sa vyspala a zobudila sa s teplotou...vráťme sa však do starého roku :D

Písal sa 365ty deň roku 2014, pamätám si to akoby to bolo včera keď som vyskočila z postele do mrazivého zasneženého rána a bosými nohami som podišla k oknu... Jasnačka ekšily sme zaspali, na bosé nohy nebol čas a vonku ľudia hrešili,že všade je blato a že už od Vianoc ,,pušťaju tote dzeciska petardy." Ako som vám písala v poslednom článku mala som na pláne stráviť Silvester v malej horskej dedinke.Na počudovanie sa mi to normálne splnilo, a keď som ráno rozlepila oči chvíľu som rozmýšľala, či sa to fakt deje. S ockom,ktorý trval na tom,že ma tam odvezie lebo ,,sa nebudeš po tom snehu terigať 2 hodiny v buse" sme sa dohodli,že vyrazíme o pol deviatej,pretože on ešte šiel do roboty. No a ja som akože aj bola hore o pol ôsmej ready to wake up ale ocko nevstával tak reku,že si  to rozmysel. Tak si spím hej... a potom mi zvoní mobil-špičková ranná komunikácia u nás doma aneb level lenivosti infinity. Zdvihnem a moja madr,že či som už nemala dávno vstať...Tak som jej to vysvetlila ako som to myslela,že som bola hore a všetko,ale zbytočne,takže sme proste vstali, samozrejme daddy ma súril kade ľahšie lebo nestíha, ja na to mal si vstať skôr a proste typical morning :D

I heart Autumn Tag

Pamätáte sa ako som vám písala,čo vás čaká na blogu? Boli tam recenzie a tag,do ktorého som bola nominovaná a tak. Lenže Dominika (moje skutočné meno) mieni, Berry mení. Okrem toho,že mám v hlave tak tisíc recenzií, mám pocit,že je tu na tomto blogu strašne málo jesenných ( aj iných :D ) článkov a preto som sa rozhodla urobiť I Heart Autumn Tag spojený s I love Fall Tag . Vážne som chcela napísať recenziu aspoň na knihu,ale...Nejako mi nič nenapadlo.Inak strašne sa hanbím,že nemám jesenný dizajn.Hádam tu bude.Raz. A potom ho tu nechám až do Vianoc :D Ale už poďme nato. Ešte jedna poznámka, chcela som byť skvelá a k tomuto tagu nafotiť vlastné fotky,ale potom sa ozvalo moje smartovné (lenivé) ja a všimlo si pár vecí,ktoré si v hlave spísalo asi takto.

Prečo nemôže Berry nafotiť fotky k I heart Autumn tag/I love Fall Tag:

a.) Je 19.18
b.) Je blbé svetlo
c.) Musím si dať nabiť Canonik,na zajtrajšie fotenie
d.) Lebo som už našla tri dôvody
e.) Lebo sa mi nechce
f.) Lebo je streda pred prázdninami
g.) Lebo na we♥it sú fotky krajšie
h.) Lebo musím vidieť The Originals
i.) Lebo vedľa mňa leží kniha Fangirl a hypnotizuje ma(literally)

Ako ste si mohli všimnúť tých dôvodov je dosť,preto som sa rozhodla nefotiť :D A teraz už k tagu, finally.

1.Čo pre teba značí príchod jesene?

Well, pre mňa znakom toho,že je jeseň sú hmlisté rána, keď vstanem,prejdem k oknu a vidím tú nádhernú mliečnu masu lenivo prevaľujúcu sa vo vzduchu. No a samozrejme stromy. Končeky ich listov meniace farbu a gaštany popadané v mori listov a niekedy necitlivo rozšliapnuté na chodníku. (People of 21th century)

The Chaos has came

Upozorňujem vopred:Extrémne dlhý denníček,koho to nebaví pardon :D

Zdravím a zároveň vítam pri novom článku. Pri mojom prvom septembrovom článku,ku ktorému a dostávam až v polovici mesiaca (!!!). Napriek tomu,že mám rozpísaný článok asi na 4krát som ho nebola schopná po dobu 14dní zverejniť pretože sa to jednoducho nedalo. Chýbali mi moje vlastné fotky,ktoré nebolo kedy nafotiť. Tak som si po prvom týždni v škole zaumienila,že ten druhý,teda ten minulý ( i hope you get me) už určite pridám článok, lebo máme trojdňový Kožaz (Kurz ochrany života a zdravia) tak že budem mať čas. No lenže čo sa stalo nestalo,žiaden Kožaz sa nekonal a ja som bola uvrhnutá to víru školy,nových hodín,učiteľov,spolužiakov,systémov. Bola som z toho taká mimo,že som nedokázala nič robiť nijako rozmýšľať len som si matne uvedomovala čo všetko ma čaká čo všetko musím urobiť a čo nestíham. Takže tento článok bude taký denníčkovský, niečo o plánoch na blogu, v mojom živote, ako som začala školu a tak. Nečakajte tu fotky kníh pretože tohto roku som sa na to ľudovo povedané vyprdla. Vážne sa mi to nechcelo ťahať domov. Ešte aj na seminároch nám dali nové knihy a je toho veľa a samé bludy. Preto som pre tento článok vybrala tzv.Dekový photoshoot z môjho včerajšieho pilného študovania.

Status update: I'm really sad. Cory Monteith is dead.

Zdravím pierka. Dnešok je vážne smutný. Od rána som mala chuť blogovať, ale potom som sa prihlásila na
facebook a zistila som, že môj obľúbený herec z môjho obľúbeného Glee je mŕtvy.  Myslela som si, že je to len nejaká nepodarená fáma, ale celý google,youtube,facebook, twitter aj we♥it je tým zaplavený. Som neskutočne smutná. Vždy keď zomrela nejaká hollywoodska hviezdička a fanúšikovia plakali pozerala som na nich ako na vyšinutých. Dokonca aj keď zomrel Michael Jackson či Whitney Houston ma  to tak nevzalo. Ľudia umierajú predsa každým dňom. No dnes som si uvedomila aké to pre tých fanúšikov je. Cory nebol len tak nejaká hviezda. Bol jedna z najmilších a najzlatších prominentných ľudí. Nie každá celebrita dokáže byť sama sebou, nenafúkaná a nerobiť somariny. Veľmi som fandila jemu aj Lee Michele. Mali sa brať. Glee bude natáčať 5. sériu a potom aj 6. Promo fotky pre 5 už sú hotové. Je na nich aj Cory. Neviem ako to chcú točiť. Glee bez Coryho je nič.

Pre tých, ktorí nevedia Cory Monteith bol 31 ročný herec, ktorý stvárnil v Glee Finna Hudsona. V reálnom živote chodil so svojou hereckou kolegyňou Leou Michele (Rachel Berry). Zomrel včera 13.7. vo svojej hotelovej izbe v Kanade za zatiaľ nezistených príčin. V 19. rokoch podstúpil liečenie z drog a opäť ho podstúpil v apríli tohto roku. Každý vraví, že sa predávkoval. Uvidíme. A aj keď nedá sa poprieť aký skvelý človek a herec to bol. Mal smolu, že mal mladosť takú akú mal. No Glee aj Lea ho zmenili.

Takže REST IN PEACE CORY. Always in my heart. Your biggest Gleek Berry ♥
PS. Idem sa pustiť do nejakého článku :) Musím sa odreagovať.

Berry's Summer Style

Prajem príjemný prázdninový deň priatelia :) Dnes je ako obvykle (až sa čudujem) krásne a ja som sa rozhodla pridať sem súbor fotiek ako zatiaľ prázdninujem. A určite sa mi musíte pochváliť aj vy. Prázdniny som síce začala trochu unudene no teraz musím poklopkať idú úplne skvele. Zatiaľ môj najkrajší prázdninový začiatok ever. Takže tento článok bude niečo ako fotodenníček pretože práve teraz idem zostrihať video a nemám veľa času :)

McDonald's with friends

June's Fav. Outfit

Prajem príjemný slnečný deň, na krásny dátum 7.7.2013. Po dlhšom čase (ako inak) a po rekonštrukcii blogu vám sem prinášam príspevok do rubriky Outfits. Konkrétne môj obľúbený outfit za mesiac jún. V podstate ani nemôžem uveriť, že už mám za sebou týždeň prázdnin. Veď len pred nedávnom som sedela v školskej lavici a zízala na našu triednu učiteľku, ktorá mi náramne pripomína Sida z Doby ľadovej. Dnes vám sem priblížim aj deň vysvedčenia, aj keď už ubehol týždeň od toho ,,pamätného" ( :D ) dňa. Približujem vám ho preto lebo sa týka aj outfitu. Mala som ho totiž na odovzdávaní vysvedčení.

Začneme spomínaným outfitom. Inšpirovala som sa množstvom modeliek, ktoré môžete vidieť na stránkach ako Mango, H&M, Nelly,Otto a. i. a tiež herečkou Ninou Dobrev, ktorú môžete poznať z TVD. Musím sa priznať, že posledné mesiace som trochu závislá na ,,záclonách" ala čipkované veci. V každom obchode sa musím krotiť aby som nejaký kúsok nekúpila. Na to, že čipku zbožňujem mám doma len 2 čipkované veci. A jednu, tretiu polo čipkovanú. Dlho som zháňala  biele čipkované šaty. Prešla som snáď 1000 internetových stránok, no žiadne schopné som nenašla. Vždy mi našlo len svadobné šaty (-_-). Stavím sa ,že až sa budem o X rokov vydávať a budem hľadať práve čipkované svadobné šaty nenájdem ich. Jeden deň, na konci mája ma však mamina prekvapila jednou webovou stránkou, kde boli neuveriteľne rozkošné čipkované šaty v niekoľkých farbách. Vybrala som si samozrejme biele, teda  béžové aké na stránke uvádzali, no mne sa zdajú skôr biele a okamžite ich objednala. Nevravím, že boli najlacnejšie, ale nemohla som jednoducho odolať.

Plaza Time

V piatok 21.06. som sa rozhodla spolu s Klaudiou vykašľať na školu, v ktorej  aj tak nič nerobíme a vyraziť spoločne s mojou mamkou na kúpalisko. Toto naše kúpalisko sa volá Plaza Beach (nájdite si ho na nete) a je celkom blízko môjho aj Klaudiinho domu...Tak na rovnako. Preto sme sa s maminou o 9.40 vybrali vyzbrojené časopismi,opaľovacím krémom,osuškami,plavkami,vodou a podobnými vecami na kúpalisko. Sprvoti sme sa báli, že nám nevyjde počasie, pretože hlásili búrku a dážď, no nakoniec to vyšlo. Pred Plazu sme prišli s malým meškaním no slečna Klaudia mi napriek tomu volala X krát.

Po príchode nás prekvapil prehnane dlhý rad,aký som nezažila ani cez prázdniny. V rade stáli väčšinou prachatí do čierna opálení ľudia s malými deckami. Poslušne sme si vystáli radu a pobrali sa hľadať lehátka. Ja som chcela tie situované rovno pri bazéne, ale moje 2 spoločníčky sa rozhodli pre lehátka so slnečníkom v akejsi ,,záhrade" oddelenej od bazéna stromami a sprchou. Tak som teda ustúpila a prichystala si lôžko. Okamžite sme sa natreli a ponáhľali do vody. Nachádzali sa tam 3 bazény. Jeden obrovský zvláštneho tvaru kde bola chladnejšia slaná voda, jeden detský s preliezkami a malými tobogánikmi a jeden plavecký s majákom a šmykľavkou. Ako prvé sme zašli do toho najväčšieho so slanou vodou.Viete si predstaviť aké rozhorúčené sme zo slnka boli a teraz šup do bazéna. Napriek tomu,že voda mala vraj 26 stupňov bola riadne studená,no po čase sme si zvykli a nevnímali teplotu. Sedeli na schodíkoch a klábosili alebo plávali. 

These Last Days

Čerstvo si pamätám minuloročný september, keď som so strachom a nechuťou chodila do novej školy s pocitom, že to tu nevydržím ani jednu hodinu nie to ešte celý školský rok. A dnes? Dnes je 18-ty jún a ja tu sedím pri nohách sa mi povaľujú učebnice, ktoré už nikdy nepoužijem a v študentskom preukaze svietia známky v krúžku. Posledné čo mi zostalo naučiť sa je nemčina a dejepis. Je to zvláštne ako hrozne rýchlo to zbehlo. O pár dní začnú prázdniny a ja na ne odchádzam ako absolventka prvého ročníka strednej školy čím som vlastne splnila zákonom danú povinnú školskú dochádzku.

Dnes tu dostanete zásobu fotografii z mojich posledných ,,učiacich" dní. Musím sa vám pochváliť,že ku koncu roka sa mi ani trošku nedarilo. Okrem slovenčiny chvalabohu a zopár ďalších predmetov som na koniec roka vyfasovala napríklad 4 z diktátu :D To bol čistý epic fail, ale aj také treba. 

Cítim sa zvláštne keď kráčam po chodbe a viem presne kam mám ísť. Bezhlavo neblúdim naprieč chodbami ako v prvé dni. Vídam učiteľky a zdravím sa im ,viem zaradiť ich tváre mená predmety,ktoré učia...Poznám po mene žiakov prechádzajúcich okolo viem o kom sa čo hovorí. Je to zaujímavé a zároveň hrozné. Keď ubehol tento rok takto rýchlo, ani sa nenazdám a budem sa potiť v lavici nad maturitou z Boh vie čoho. Napriek tomu ako som na začiatku strednú nenávidela a pravdepodobne ešte stále nenávidím musím uznať, že cez prázdniny mi to bude chýbať. Tak nejak som si zvykla a mám pocit, že som o dosť silnejšia než som bola predtým :) A to som na to nepotrebovala ani žiaden návod či príručku.