Why did I choose life of fangirl.../Prečo som si vybrala život fangirl...

Ľudia sa ma to nepýtajú, ale občas chcú. Je to vidieť na ich tvárach. Otázky vždy vidíte na tvárach ľudí. Pretože ľudia sú príliš čitateľný. Neviem čo presne ma viedlo k tomuto článku. Hádam fakt,že som už dlho žiaden nepridala, alebo fakt,že mám proste náladu napísať niečo ,,ako úvahu" alebo preto lebo som už dlho chcela skúsiť nejaký ,,Life of fangirl" článok. Vlastne celý tento blog som chcela pomenovať Life of fangirl...,ale nakoniec som zostala pri featherlets. Neviem či to niekoho bude zaujímať alebo tak,ale rozhodla som sa to napísať,pretože chcem aby boli články písané z môjho srdca, aby boli odrazom toho čo cítim a čo fakt chcem napísať. Neviem či ma chápete, avšak hope so. Tiež viem,že sa k tomuto článku asi nebude môcť vyjadriť veľa ľudí, hlavne tí čo majú iné záujmy ako pozeranie seriálov, či čítanie kníh, takže..takže tak,  moje dlhé úvody sú afsom.

Ešte by som vás chcela upozorniť,že článkom vás budu sprevádzať obrázky,ktoré zväčša nebudú mať súvis s textom pod ktorým sa nachádzajú,sú to len nejaké moje obľúbené časti seriálov, filmov, kníh a pod. A ospravedlňujem sa, že tu pravdepodobne budete mať každý druhý obrázok Dylana O'Briena, ale momentálne som trochu posadnutá :D

Asi by som vám prv mala vysvetliť čo slovo fangirl znamená,teda nie každý pozná význam.
Fangirl je človek obvízly dievča, keby to bol chlapec bolo by tam fanboy, ktorá žije, respektíve je závislá na nejakej knihe,filme,seriály, hercovi,herečke alebo na všetkom z uvedených vymenovaných. Fangirls a fanboys sa zvyčajne zgrupujú do fandoms, čo sú vlastne skupiny ľudí,ktorí majú radi tú istú knihu,seriál, whatever.
Toto je definícia,ktorú som našla na internete, teda trochu som ju upravila. Pre mňa je však život fangirl niečo úplne iné. Nie je to len nejaká bizarná závislosť (ani by som to nenazvala závislosťou nie som nijaká gamblerka alebo feťáčka).

Asi by som mala podotknúť,že ja som si život fangirl nevybrala vyzerá to,že on si vybral mňa :D Ale všetko to začalo ešte keď som bola malá. Neznášala som knihy (a  to som už chodila do školy), nebavilo ma čítanie, písanie ani nič spojené so školou, chcela som sa len hrať a chodiť von.  Potom prišlo také to zlomové obdobie kedy som musela prestúpiť na inú školu (už ako 8ročná,teda druháčka). V novej škole bolo všetko inak. Ani neviem ako ma to zmenilo,ale pristihla som sa pritom,že čítam knihy pre deti. Viete tie typické o zvieratkách. Veľké písmená a všade obrázky. Potom som začala chodiť do knižnice a požičiavať si knihy od Thomasa Brezinu, o dvoch čarodejniciach Lissy a Tinke a nakoniec som ich začala kupovať. Na Vianoce som dostala celú sériu Harryho Pottera, túšim po 5ku alebo 6ku neviem koľko ich vtedy bolo...A ako 10 ročná som zasa dostala celú sériu Anny zo Zeleného domu a to boli moje úplne prvé najmilšie série. Tak to začalo a doteraz to pokračuje. Byť fangirl má re mňa veľký význam...

I'm fangirl not because I don't have life but because I choose to have many.

Myslím,že toto je najkrajšie kto to kedy povedal. Veľa ľudí považuje fangirls,fanboys alebo nerdov za bytosti,ktoré vôbec nemajú život. Nemám to rada, pretože to vôbec nie je pravda. Väčšina takých ľudí,ktorí milujú seriály,knihy a podobne sú za prvé introverti. To znamená,že sú utiahnutejší a nemajú radi veľkú pozornosť. Hovorím väčšina,pretože sú aj výnimky,ktorí takí vôbec nie sú. Ja osobne som introvert z väčšej časti, ale občas som niečo iné, som taká pomiešaná :D Anyway ja osobne považujem za ,,život" zopár dobrých kamarátov, rodinu, knihy, seriály a všetko čo mám rada. Nepotrebujem,teda nič nevidím v tom mať populárny život, party, chaty, kopec kamarátov, stále chodenie von a tak. Proste to nepotrebujem. Cez školský rok som v piatky radšej doma zabalená v deke si čítam alebo pozerám nejaký seriál a všetko prežívam s hrdinami. Pretože pri nich nemusí človek nič predstierať, kdežto keď ste s niekým von a máte veľkú grupu určite vám z nej niekto nesadne. Ale musíte sa pretvarovať aby ste nevytvorili zbytočné konflikty. To ja nemám rada, takže radšej žijem viac skutočných životov než jeden plný pretvárok (samozrejme nielen pretvárok,sú tam aj pozitívne veci,ale ja som to napísala tak aby ste chápali môj hlavný dôvod).

Logic will get you from A to Z, imagination will get you everywhere.
-Albert Einstein

Múdry muž.Až na tú atomovku čo vymyslel.To nebolo veľmi múdre od neho. Ale pointou je ďalší bod prečo som fangirl a prečo sa mi to páči. Moja fantázia. Jedna z mála vecí,ktoré na sebe milujem je moja predstavivosť. Už ako malej mi vraveli že mám strašne bohatú fantáziu, moji rodičia ma dokonca chceli zobrať ku psychológovi,lebo som sa zvykla hrať sama so sebou resp. som sa hrala vo svojej mysli. A musím vám povedať,že to boli prepracované postavy :D V škole som veľa kreslila a písala a každý to vždy obdivoval čo bolo pre mňa niečo že ah I'm so awesome :D a som rada,že mi to zostalo. Stále mám bujnú predstavivosť, teda si dokážem veci vyriešiť vo svojej mysli, proste rada vymýšľam nové veci.Hlavne sa to teda odráža v tom ako píšem aj tu na blog, ako robím designy, ako si píšem vlastné príbehy, ako mám v hlave scenáre na tisíc filmov,ako si zdobím izbu a iné veci a občas teda aj v škole. IQ mám teda nízke,ale zapína mi ľahko lebo si dokážem dať dokopy tisíc vecí. A to len preto že som strašne veľa čítavala a čítam. Dokonca aj vďaka seriálom. Ono sa to nezdá,ale je to tak. Rozhodne posilňujú vašu predstavivosť.

The price of memory, is the memory of the sorrow it brings.
-Pittacus Lore, I am number four

Pamäť. Má svoje výhody a nevýhody. Mne priniesla oboje takže jej v podstate ďakujem. Ako malá som si nebola schopná zapamätať veľa vecí. Bola som dosť hlúpa,keď sa na to tak pozerám. Všetko sa zmenilo tým,že som začala čítať a teraz tým,že pozerám seriály a samozrejme čítam a všetko registrujem a počúvam. Nejako sa to vo mne ukladá. Pamätám si to čo sa mi páči čo sa ma dotkne, niekedy aj celé repliky z filmov či state kníh. A to mi pomáha aj v škole. Súvislosti do seba rýchlejšie zapadajú a ja si ich viem rýchlejšie vybaviť,práve kvôli mojej pamäti. Myslím si,že tak to je s väčšinou ľudí z fandoms. Majú skvelú pamäť lebo memorujú určité pasáže obľúbených hercov či postáv a tak to majú snáď aj ľahšie v živote. Teda kým sa neuplatní vyššie uvedený citát.

How is that, that you are so good at english?
-People around me

Well, nemyslím si že som so good at english, myslím si,že by som mohla byť lepšia,oveľa lepšia ak by som nezabíjala čas robením nezmyselným vecí ako chatovaním na fb či učením sa predmetov,ktoré ma netrápia a nebavia. Ale fakt je,že bez kníh a seriálov by moja úroveň angličtiny(vďaka úrovni na našich školách) bola neuveriteľne nízka. Preto ak sa chcete naučiť jazyk,hlavne ten hovorový,alebo vlastne celý ten prízvuk, ton,vyjadrovanie mali by ste pozerať seriály,filmy v cudzom jazyky. Vážne to pomáha. Ani nemusíte vedieť gramatiku. Ja som napríklad gramatiku nikdy neovládala a ani neovládam teraz na 100% ale na 80% to vždy dám pretože mi to prichádza úplne samo,proste viem,že to tak má byť. Či už tým,že čítam anglické knihy a vizuálne zachytávam ako sa jednotlivé slová píšu,aj keď nepoznám ich presný význam alebo tým,že počúvam výslovnosť, melódiu, kontext počas pozerania seriálov. So thats why som celkom obstojná v angličtine, because I'm fangirl :D
Uuu a samozrejme sa tak zdokonalíte aj v materinskom jazyku, keďže čítate knihy poväčšine vo svojom rodnom jazyku.

There's nothing like deep breaths after laughing that hard. Nothing in the world like a sore stomach for the right reasons.
-Stephen Chbosky, The perks of being a wallflower

Ďalšia vec čo zbožňujem na tomto fangirl živote,že keď som smutná,akokoľvek smutná seriály a knihy a especially herci ako Troian Bellisario, Dylan O'Brien, Hugh Laurie, Benedict Cumberbatch,Kristen Bell ma zaručene rozosmejú. Takisto aj spisovatelia ako John Green, Cassandra Clare...Vidieť do detailov prepracovaný humor spoločne s gestikuláciou a mimikou je na nezaplatenie. Nevravím,že sa smejem u celého seriálu či knihy (well...teen wolf..hm...), ale pobaviť a zlepšiť náladu to vie určite :)

The moment we cry in film is not when things are sad but when they turn out to be more beautiful than we expected them to be.
-Alain de Botton

Emocie. Sirizly ja som akože najmenej emotívny človek ever. Myslím v skutočnom živote nedokážem príliš ľutovať iných,dokonca sa viac zaujímam o zvieratá než o ľudí a neznášam deti. Takže som tak trochu mimo, ale keď sa jedná o svet fikcie. Seriály,knihy, yeap NIAGARA falls... Neplačem pri každej knihe resp. filme. Zatiaľ som teda plakala pri Mechanickej princeznej čo je kniha a to je asi jediná kniha,ktorá ma rozplakala,možno ešte Mesto stratených duší,ale to si už nepamätám :D no a z filmov,seriálov, well lets see...tak The Vampire Diaries, to sa môžete pokojne smiať,ale niektoré pasáže boli emotívne. Plakala som teda v 3 alebo 4tej sérii,teraz už neviem, potom Teen Wolf, tento seriál je vrece emócii, Sherlock BBC posledná časť tretej série a Glee časť 5x03 a koniec stej časti,ktorá sa volala New Directions i think tá scéna kedy Mr.Schue (neviem či sa to tak píše) zostal sám v tej miestnosti kde nacvičovali a potom odišiel a svetla sa zhasínali a všade sa ozývali hlasy a smiech ...To bolo fakt hard. A potom u Anny keď zomrel Matej. Ale čo tým chcem povedať,že cítiť všetky tie emócie, obdivovať prácu režiséra, hercov alebo spisovateľa a postáv, jednoducho dokonalosť. Milujem krátkodobý pocit zástavy srdca, zimomriavky po tele, zrýchlený tep, čo bude ďalej...?! The smell of danger :D

They teach me...a lot.

Pozeraním a čítaním som sa naučila veľa. Veľa nových vecí, o ktorých som netušila. Veľa o tom,že by som sa nemala sťažovať na svoj život pretože existujú ľudia (teraz myslím vážne problémy nie zabíjanie upírov, hľadanie -A, alebo boje v tieňoloveckom svete) ktorí sa vysporadúvajú so skutočnými problémami. Tiež ma naučili to, že fikcia sa ľahko môže stať skutočnosťou ak si nebudeme dávať pozor (again nemyslím upírov alebo vlkodlakov, ale napríklad také Hry o život či Divergencia, sú celkom reálne,možno aj Pretty Little Liars, keď sa nad tým zamyslím). A že človek môže dosiahnuť všetko čo chce. Dokonca aj keď si dreamer,like i am :)

A:,,Did you see the last episode of....?
B:,,OMGGGGGGGGGGGG YEAP i was freaking out when...
C:,,Do you guys watch...?
A,B: YEAP do you?
C: OF COURSE, so the last episode...

Fangirl momenty. Jedna z najlepších vecí,preto som si ju nechala nakoniec. Nie je nič lepšie ako sa rozprávať s ľudmi z toho istého fandomu, diskutovať o teoriach ako sa to mohlo stať,kto to mohol byť a spoločne prežívať momenty. S Klaudiou sme mali pred týždňom maraton Teen Wolfa, druhej série a bolo to fakt skvelé. Síce nás potom boleli hlavy a boli sme unavené, stálo to zato. A tiež vďaka tomu môžete spoznať množstvo skvelých nových ľudí. Alebo nájsť spoločnú reč s tými, s ktorými ste sa predtým nerozprávali. My own experience.

Neviem prečo, len som mala potrebu napísať takýto článok. Môj život je úplný fangirl a chcela som raz v živote napísať článok čo mi to prinieslo. Lebo mám pocit,že každý to odsudzuje,alebo keď im poviem,že som radšej doma pozerám seriály,píšem alebo čítam myslia si o mne,že som šprtka najvyššieho levelu a nanajvýš človek hodiaci sa na psychiatriu. Ale ja proste zbožňujem pocit fangirl. Zbožňujem vzrušenie z novej série, či filmu, zbožňujem keď mi na domovskej stránke facebooku vyskočí fotka s nejakým vtipným momentom z nejakého seriálu, zbožňujem očakávanie keď pozerám promá na nové série, zbožňujem odpočítavanie dní do vydania ďalšej knihy čo má na poličke voľné miesto a milujem vôňu papiera a šuchot stránok. Dokonca aj pohľad na staré knihy, ktorých strany toľkým čítaním zožltli alebo sa ušpinili či jemne zvlnili od slz ( u mňa Mechanická princezná,neuvedomila som si,že revem kým som nevidela na stránke kvapku).

 Alebo existenčné krízy. Existenčná kríza je pocit po prečítaní fakt dobrej knihy alebo zhliadnutí fakt dobrého filmu či časti kedy nie ste schopný myslieť na nič iné len na to kedy bude ďalšia časť, aký cutie je ten herec v mojom prípade mám práve existenčnú krízu čo sa Dylana O'Briena týka,ako je možné,že sa to stalo a prečo tiež nie ste herec alebo postava z knihy. Proste na tom zbožňujem všetko, moja droga, that's it.

Česť tým,ktorí sa prepracovali nakoniec, písala som to mega dlho,ale išlo to zo srdca. Teraz by som chcela okomentovať blogy a konečne sa pustiť do ďalšieho videa,ktorého editácia mi pravdepodobne zaberie veľmi veľmi veľmi veľa času. Ďakujem teda za vydržanie mojich kecí.

With l♥ve and esteem,Berry