Wednesday 14 January 2015

Snowy Paradise | Silvester, meet Nika, som skvelý hosť

Prvý článok (a aj posledný, nie no,veď sa budem snažiť) v Novom roku ! :) Zdravím vás a hneď začínam takto pozitívne,hoci úplne zdochnuto naladená. Som psychicky aj fyzicky vyčerpaná a spala som len 3 hodiny,ale pohoda, že však je Nový rok :) Krásny 2015. Nie vôbec nie je krásny a vôbec sa mi to číslo nepáči.Nemám rada číslo 5.Ale myslím to takto,že určite bude krásny! Obsahovo...chápete :D.
Update: To vyššie som písala ešte v skvelej nálade druhého nie počkať prvého januára keď som sa vrátila zo Snowy Paradisu. Nakoniec som však tento článok zavrela, reku sa idem vyspať, keď som spala  3 hodiny. No a aj som sa vyspala a zobudila sa s teplotou...vráťme sa však do starého roku :D



Písal sa 365ty deň roku 2014, pamätám si to akoby to bolo včera keď som vyskočila z postele do mrazivého zasneženého rána a bosými nohami som podišla k oknu... Jasnačka ekšily sme zaspali, na bosé nohy nebol čas a vonku ľudia hrešili,že všade je blato a že už od Vianoc ,,pušťaju tote dzeciska petardy." Ako som vám písala v poslednom článku mala som na pláne stráviť Silvester v malej horskej dedinke.Na počudovanie sa mi to normálne splnilo, a keď som ráno rozlepila oči chvíľu som rozmýšľala, či sa to fakt deje. S ockom,ktorý trval na tom,že ma tam odvezie lebo ,,sa nebudeš po tom snehu terigať 2 hodiny v buse" sme sa dohodli,že vyrazíme o pol deviatej,pretože on ešte šiel do roboty. No a ja som akože aj bola hore o pol ôsmej ready to wake up ale ocko nevstával tak reku,že si  to rozmysel. Tak si spím hej... a potom mi zvoní mobil-špičková ranná komunikácia u nás doma aneb level lenivosti infinity. Zdvihnem a moja madr,že či som už nemala dávno vstať...Tak som jej to vysvetlila ako som to myslela,že som bola hore a všetko,ale zbytočne,takže sme proste vstali, samozrejme daddy ma súril kade ľahšie lebo nestíha, ja na to mal si vstať skôr a proste typical morning :D


Tak som si do ruksaka ako správne dievča natrepala strašne veľa kozmetiky a oblečenia a všetkých tých vecí však to poznáte.................................................................................OH! Dúfam,že ste uhádli,že toto sa u Berry stáť nemôže a tak moja batožina pozostávala z luxury pyžama čo som dostala na Vianoce, viem,že som nerobila článok čo som dostala pod stromček, ale som okolo toho trochu skeptičná,takže keď by ste to chceli vidieť napíšte keď nie tak nie :) Ďalej ste tam mohli nájsť nabíjačku, slúchadlá, peňaženku, zubnú kefku, balzam na pery a toť vsjo. Tak sme vyrazili, samozrejme môj daddy prekračoval všetky predpisy -_- ale musím povedať,že bolo fakt krásne počasie ako sme stúpali vyššie. U nás bolo blato, ale ďalej sa už objavoval sneh a bolo celkom chladno a bolo to strašne čarovné. Prechádzali sme množstvom malých dediniek a bolo to strašne rozkošné,lebo bol Silvester a väčšina ľudí sa prebúdzala po deviatej a tak ste videli len osamelé domčeky, z ktorých sa dvíhali kúdole dymu a ja som sa tak trochu viac zaľúbila do toho nášho Slovenska, lebo ono je fajn ak si odmyslím tých tupcov vo vláde. Vôbec nemám rada keď ktosi povie aké sú tie naše dediny chudobné a úbohé. Radšej budem mať dediny so starými domčekmi než obrovské hranaté presklenné ,,luxusné" domy -_-. No ale posuňme to naše auto ďalej.Takže sme išli hej a videla som Tatryyyyy. Okay dobre ja viem, ale ja som v Tatrách bola raz, ako 12 ročná. Takže...nesmejte sa.


Vošli sme my vám do tej malebnej dedinky, kde som vlastne šla ku Nike, čo som asi nespomenula.Akože maintain information,ale nevadí, veď viem blogovať :D Volala som teda Nike,lebo ono sa to nezdá,ale komplikovaná to je dedinka. Tak nás navigovala a my sme jej slepo verili napriek tomu,že dobre viem o jej, čo jej, našich schopnostiach a vzťahoch ku geografii
( Pozn.autora: 2.ročník, hodina geografie, Nika a Berry dostanú úlohy spísať najvyššie vrchy štátov Európy, potom čo sa dohodnú,ktoré štáty vlastne tvoria Európu a usporiadajú si štvoricu škandinávskych štátov tak ako majú byť sa do toho pustia, prídu k našej malebnej slovenskej maličkosti a múdra Berry: ,,No,takže to je Gibraltarsky štít..počkaj...to nemôže byť Gibraltarský..." smartovná Nika ju okamžite preruší: ,,Niee, šak to je Gerlach.... a Berry to dôjde: AHA JASNE!" Pokračujú ďalej vynechávajúc zatiaľ Slovensko.Nakoniec k nemu opäť dôjdu a Nika: ,,No takže píšem Geeer-laach-šskýý..." a Berry sa skoro zadusí s výkrikom: ,,Však to je Gerlachovský! " Nika *poker face*: ,,Aha." )  Tak ja som navigovala ocka na jej večné rovno rovno rovno a potom keď sme začali akosi stúpať hore a domy začali rednúť jej vravím...,,Noo ešte stále rovno lebo sme pri dajakom penzióne...a ona neee to už ste mali odbočiť...sof nakoniec ma daddy vyložil v strede cesty ja som zobrala svoju batožinu (ruksak a tašku s ani neviem čím čo madr kúpila pre Nikiných rodičov). S ruksakom na pleci som si sebavedomo vykročila hore kopcom, volajúc Nike a čakajúc kedy ju na tej myslenej odbočke uvidím zatiaľ čo ona mi do telefónu zahlási: ,,Vidím ťa, otoč sa." Tak som sa ako tá správna kočovná slovenská deva v strede cesty otočila na svoju big sister a celá šťastná k nej vykročila,lebo môj zmysel pre orientáciu je ešte chabejší než ten jej a tak som netúžila blúdiť po dedine.


Predtým než som k nej šla mi Nika vypisovala o tom aký príšerný,nedokončený dom bez oplotenia majú, čo bola of course one big and enormous lie, majú nádherný dom. Síce úplne zložitý mechanizmus zamykania dverí, ale to len pre mňa (Však som sa zasekla už asi v 20 záchodoch -Viedeň a Bardejov boli top). No ale podstata je,že vkročíte dnu, vyzlečiete sa v takej malej chodbičke a potom...POTOM. Otvoríte dvere a strašne cutie obývačka s bohovským krbom. A tá kuchyňa! A to poschodie! A tá izba kde som spala (jej sestry,ale akože :OOOO)! A jej rodičia...sof kjooot. Už si ani nepamätám, čo sme robili, asi sme sa išli prejsť a to bolo ešte čarovnejšie. Tá dedina je fakt rozsiahla a krásna. Šli sme hore na vleky.Slniečko krásne snežilo...wat? i mean svietilo...obloha bola krásne jasná a ten sneh.Taký pevný a bielučký a dokonca sa ligotal.Cítila som sa ako malé dieťa čo prvýkrát vidí sneh ako vážne. A tie vleky taká krása. Ešte to tam aj zasnežovali čo som v živote nevidela a bolo tam fakt dosť turistov z čoho som bola prekvapená. Potom ma Nika zaviedla ani neviem cez čo a kde,ale ku Švajčiarskym domčekom,ktoré sú strašne krásne a ku kráteru v ktorom bola normálne vlažná voda. Tam si dala Nika sériu selfies...môžete vidieť, ako jej to ide, zvolila efekt tzv.postupného strácania sa z objektívu.


Potom sme prechádzali akýmsi...lesíčkom a mne sa tam strašne páčilo. Cítila som sa ako  v Narnii. No všetko kazil fakt,že mi pomaly odmŕzali končantiny a Nike taky tak. Zbehli sme teda rýchlo okolo miesta, kde sme mali večer prísť na ohňostroj a hor sa späť do tepla a na teplý čaj a koláče. Bože úžasné koláče mali. Plánovala som byť skromná a všetko,že nebudem veľa jesť,ale moje vnútorné hrozné, príšerné, neslušné ja zvíťazilo. ,,Doma" ma teda Nika obslúžila (jasné,že to bola len pretvárka inak som počula,že doma nič nerobí :D ) a zohriala mi domácu pizzu a úplne super fajný čaj s medovkou,ktorý si musím zadovážiť. Potom sme sa of course zašili v jej izbe. Ako správne kejmošky sme spravili našej tretej kejmoške sériu selfies, z ktorej sme potom vybrali tú ,,najlepšiu". Na facebooku sme si trošku urobili srandu,že sme vo Švajčiarsku čo sa celkom ujalo a po príchode sa nás zopár ľudí opýtalo ako bolo v Alpách :D. V tej izbe sa po sérii selfies ešte udiala jedna vec a to... Konečne som sa odhodlala Nike povedať o blogu. Po 2 rokoch čo sa poznáme. Tak som začala moju speech,ktorú som si mesiac pripravovala.Literally mesiac. Pre ľudí,čo nemajú blog to môže vyznieť like wtf čo si si tam toľko pripravovala,ale povedať niekomu o blogu je strašne osobná záležitosť. A podľa môjho názoru by o tom mali vedieť len ľudia,ktorým môžeme veriť. ,,Chcem tie niečo ukázať (povedať, už si to nepamätám presne)..." ,,Ja viem," prerušila ma. Chcela som plynule pokračovať,ale vtedy to môjmu mozgu doplo a vytreštila som oči:,,Čo vieš?" ,,No, viem čo mi chceš ukázať, viem o tom," a celý čas sa usmievala. I was speechless tak som len trepla znovu: ,,Čo vieš?" ,,No o blogu,už asi rok?" A tu som bola double speechless,shocked v mojej hlave triliony obrazov mojich článkov,panika v očiach čo všetko si prečítala, pravdepodobne som o nej písala aj kadejaké  škaredé veci (písala). Asi polhodinu sme to rozoberali ako na to prišla, prečo mi nič nepovedala, či som o nej písala niečo škaredé. Sof našla to cez obrázok čo som jej poslala (i'm sof smart), nepovedala mi to lebo ,,keby si chcela tak mi to povieš" (that's fucking truth i just nechápem tú výdrž) a písala som o nej aj niečo nie veľmi pekné z čoho bola skleslá,ale nič mi nepovedala. I don't get it. Kebyže som na jej mieste sa so mnou nebavím nieto ešte plánujem výlet do Londýna, sedím v triede, trápim sa s výrobou darčekov a pozývam ma na Silvester a prázdniny. Som príšerný človek, vždy hovorím, že kebyže sme dvojčatá ( ako nás chápe moja madr :D don't know why,ale tak mi to povedala) tak ja som to úplne maximálne zlé dvojča.

(Švajčiarske domčeky a Nika)

(Kráter)

(Whatever)

Takže som úplne šoknutá zliezla dole pretože sme mali obedovať. Omg to je jedlo bolo tak skvelé, akési plnené mäso a pečené zemiaky a šalát ♥. Samozrejme ja som zožrala všetko ( 2 veľké kusiská mäsa, plno zemiakov) a Nika asi štvrťku z môjho (som skvelý hosť *palec hore*). Neskôr som sa zúčastnila takej kjutis tradície, kde sme mali všetci kávu, sedeli pri krbe a bolo to strašne krásne a pokojné a vianočné... Zase sme sa váľali v posteli, ja som jej nechtiac vyspoilerovala Fifty Shades :D Zašli sme do večierky na víno na punč a potom sme sa...opäť váľali v posteli...Uuu počkať ešte predtým som plnila rožky (#proudofmyself) to bolo asi najbližšie k vareniu kde som sa kedy dostala...Ešte síce čaj a raz som sa odvážila aj na horúcu čokoládu! No a proste sme plnili rožky a bolo to super skvelé :D A potom sme sa s jedlom, misou s dvoma šalátmi,koláčmi a čo ja viem s čím opäť váľali v posteli a pozerali novú a poslednú časť Selfie. Jej mamka nám urobila skvelý punč, ktorý som ani nedopila lebo to na mňa bolo moc a dajako ma aj bralo na spanie. A to bolo ešte...málo hodín :D Už si ani nepamätám čo sme robili až do chvíle kým sme sa nepremiestnili na dole pred telku kde som pozerala anglický program pre 3-5 ročné deti so zajačikmi,ktorý sa hrali na detektíva.Mega to bolo a nedopozerala som to lebo sme už museli ísť.Polnoc sa blížila...



(séria Selfies, Unicorn (my gift to her) a naša úroveň nemčiny)

Mali sme ísť k vatre, predtým než si skontrolujete ročné obdobie, áno u nich sa robí vatra na Silvestra.Tak sme šli a úplne mega som sa bála lebo za nami šla už podnapitá mládež s petardami,ktoré strašne zbožňujem. My sme boli vyzbrojené mobilmi, zápalkami, prskavkami a šampanským. Teda Nika, ja som mala ruky vrazené vo vreckách, bola trošku zima. Došli sme tam a chytili celkom fajn miesta práve včas, lebo zapálili vatru.Bolo to úplne úžasné a to teplo čo odtiaľ sálalo ah. Strategicky sme zaujali pozície pri deťoch, reku do nás nehodia petardu keď sú tu deti. Nika hľadala svojich kamarátov a ja som sa kochala ohňostrojom,ktorý bol už celkom v plnom prúde. Ani som sa nenazdala a ľudia začali odpočítavať, potom rachlo prvé,druhé,tretie, desiate šampanské, spustil sa ohňostroj na mňa aj na Niku dopadol našťastie slabší prúd šampanského od niekoho neznámeho a my s Nikou sme na seba kukli,že wtf: ,,Šťastný Nový rok!" a otvorila naše šampanské.Of course,že to urobila ona,keby to robím ja pravdepodobne niekto príde na Nový rok o oko. Možno i ja sama. A potom sme zistili,že ekšily ešte nie je Nový rok :D Chýbalo pár sekúnd tak sme počkali,napili sa a začali sme telefonovať a priať všetko dobré všaak viete. Potom Nika našla resp,oni našli ju, svojich kamarátov a potom bolo len,že no toto je moja spolužiačka Dominika toto je ttttttt a ja len ahoj ahoj wtf ako si sa volal ahoj ...



V celej dedine vypli pouličné osvetlenie. Povedala by som,že to bolo trochu strašidelné lebo ste nevedeli, kedy na vás spadne petarda,ale v kútiku duše to malo pre mňa akési čaro. Chceli sme sa ísť pozrieť na nočné lyžovanie,ale akosi to na Silvestra nešlo. Samozrejme,že to zapli keď som odišla ( Berry=so lucky girl). Bolo len niečo okolo jednej mám dojem, keď sme došli domov. Bolo to hlavne preto,že sme ráno mali skoro vstávať do kostola. Prv som únavu necítila,ale potom čo som vstúpila do vyhriateho domu, uvidela tú mega posteľ akosi ma to zmohlo. Len čo som si vysušila, resp. presušila (pomocou kozuba, smart enough) vlasy som konečne padla do postele. Nika vedľa mňa s Unicornom, obe ready for sleep. Už si nepamätám ako to presne bolo, ale podstatu vám vystihnúť dokážem :D

(Rada si fotím nohy, tam v diaľke sú Tatry, dofgmfgomg Betlehem čo robila Nika a jej mamka)

Pamätám si,že som pomaly zaspávala keď Nika začala. ,,Raz, keď som tu spala (sestrina izba), ma niečo chytilo za nohu a zdalo sa mi,že tu niekto je....ale možno sa mi to len zdalo." Ani si neviete predstaviť ako prudko som vytreštila oči do tmy. ,,To nemyslíš vážne, to prečo mi hovoríš teraz?" ,,Ja len tak," odpovedala. Ako vážne krvi sa mi nedorezal. Potom čo som na Halloween skoukla asi 20 videí o ,,skúsenostiach s duchmi" som bola trošku povedzme...pokakaná. Navyše ak ste vydesení všetko čo vám príde na rozum,je práve to čoho sa bojíte. Ako napríklad moje skúsenosti s duchmi, ktoré som jej na oplátku povedala, potom čo som zapla baterku na mobile, neskôr  si uvedomiac,že to nemôže svietiť celú noc,tak som zapla pesničky. ,,Dobre, dobre už nehovor," znela jej reakcia. ,,Ty si začala!" ,,Poďme spať."Znela unavene,ale ja som nebola unavená ani trochu, bola som mega vystrašená :D ,,Neopováž sa spať! Nenechávaj ma samu!" povedala som to napoly zo žartu a napoly vážne. I mean nezabila by som ju keby zaspala. Tak sme ležali a počúvali pesničky a ja som pomaly zaspávala. Kedˇže som úplný milovník takých tých fandom videí, nájdete v mojom mobilie práve piesne z tých videí. No ja si nesťahujem,len čisto piesne,ale celý zvukový obsah daného videa. Napríklad v tú noc/ráno nám hrali 2 piesne z Stefan/Caroline (Tvd fandom) videa spoločne s voiceovers teda tým čo v tom videu povedali. Proste hrá,hrá pesnička a zrazu tam niekto niečo povie, ako trailere chápete. Teraz mi napadá len Fifty Shades of Grey trailer :D Anyway proste hralo to a ja som už pomaly spala a Nika zrazu: ,,Ooooh..." Ja samozrejme oči dokorán,že wtf duch je späť. ,,...máš aj tú druhú (myslela pesničku z druhého videa)." ,,Hej," zabrblala som, potom som dačo kecla s Caroline v úplnom polospánku a nakoniec som zaspala.
Neskôr mi Nika povedala, že sa v kuse strhávala lebo mala na pamäti, že som jej povedala ,,Aby sa neopovážila zaspať :D" No nie som skvelá?


Ráno sme poctivo vstali a šli do kostola. Keďže ja som evanjelička a ona katolíčka it was kind of new pre mňa,ale v pohode. Potom, pre nich tradičná návšteva babky, kde som šla aj ja. Napriek tomu, akú mienku má Nika o babkinom na jednooko slepom psovi podľa mňa je úžasný. Jej babka prirodzene rozprávala nárečím. Nerozumela som všetko,ale vydedukovať o čom hovorí zas tak ťažké nebolo. Po, chvíli sa však  jej babka zarazila so slovami: ,,Ona rozumie?" Akože ja,načo sa všetci uchechtli. Môj pobyt sa chýlil ku koncu a po skvelom obede, ktorý som zase zjedla (tá porcia bola fakt mega a Nika mala opäť štvrťku) po mňa prišiel daddy a bol čas rozlúčiť sa s tou krásnou, pokojnou dedinkou.
Celú cestu domov som spala keďže som bola super vyčerpaná.Po príchode domov som sa okúpala a už ani neviem čo robila. Spať som šla asi trochu skôr než obvykle.

No a to bola noc. Inštinktívne som vedela,že mám horúčku. Prebúdzala som sa každú chvíľu, bolela ma hlava, mala som sucho v ústach a bolo mi strašne horúcu. Ráno som vstala s fakt obrovskou bolesťou hlavy a okamžite šmátrala v zásuvke po teplomeri. 37,3. Zatiaľ nie tak zlé,ale postupom dňa to dosiahlo 38 niečo. Nakoniec sme to akosi znížili a ja som v štvrtok 8.januára mohla ísť,nie tak celkom vyliečená do školy. V škole sme boli chvalabohu len 2 dni, no aj tak tie 2 dni som mohla zostať doma,lebo ako inak sa nám písomky,ktoré sme mali písať preložili na tento týždeň.

(spätne pozeracúj,vyzerám fakt ako debil)

No a tento týždeň? Som doma. Chorá. S antibiotikami a kopou veci,čo budem musieť doháňať, nehovoriac o tom,že ďalší týždeň ma čaká zatiaľ 5 písomiek :) Ten sladký život gymnazistu. Už by som mala niekde tu tento článok aj seknúť,lebo si fakt uvedomujem aký je dlhý. Takže to sekám right now a dúfam,že sa vám páčil...I mean you know :D Som rada,že som konečne pridala nový článok a budem premýšľať nad ďalšími,ktoré by som mohla napísať kým som doma. Ale predpokladám,že sa len tak budem váľať v posteli, čítať knihu a premýšľať nad Fifty Shades of Grey ( It's lovely story, neodcudzujte to hneď,ale to v inom článku.) Oh a hej, som taká smart,že som k Nike nebrala foťák,preto sú tie fotky len mobilové. Please just second of silence a úcty pre môj mozog.....Ďakujem.

Pevne verím,že sa vám v škole darí,že ste zdraví a tak a že tento polrok ukončíte,presne tak ako si želáte. Uh a že ste mali pekný Silvester a tiež želám všetučko dobré do Nového roku. Nika má totižto pocit,že bude skvelý :D

With l♥ve and esteem,Berry

4 comments:

  1. Pôvodne som chcela toho napísať tak veľa, až som sa dostala na záver a úplne zabudla, čo som chcela vlastne napísať. A tak, ak bude tento komentár úplne z cesty a ak začnem o jablkách, dostanem sa k marmeláde a skončím pri koláčoch, nečuduj sa :D
    Musím povedať, že si mala veľmi pekný Silvester. Ja som bola na miestnej "zábave", ale by som asi mala povedať posedení u nás v kultúrnom dome a .. chcela som napísať, že som sa bavila, ale mala som z toho zmiešané pocity. Nepýtaj sa prečo, sama neviem! Každopádne, domov som prišla okolo pol tretej ráno a šla spať o pol štvrtej a samozrejme o siedmej ráno som vstávala do kostola, úžasné, nie? Skoro som tam zaspala.
    Jasné! Chcela som sa vyjadriť k tej dedine! Úplne úžasná je! Normálne jej strašne závidím, že v takej dedine býva. Ja bývam tiež v dedine, ale tá naša nie je taká pekná ako tá ich, to jej môžeš pokojne odkázať. Fakt, krása! A čo sa týka tých Tatier. Akékoľvek hory (zasnežené, nezasnežené (hory sa u mňa počítajú kopce zarastené stromami a potom hory ako fakt hory: kamene a sneh)) vidím, vždy sa radujem. A to aj napriek tomu, že v horách som bola len raz v živote, ale z nejakého neznámeho dôvodu som sa do nich zamilovala. Hory, to je moje všetko (heeej, neriešme to, moje všetko je veľa vecí, ktoré som nikdy v živote nerobila, nevidela, nemala :D).
    Presne! K tomu priznaniu som sa chcela vyjadriť. Vyznelo to akoby si sa priznávala k nevere! Ale fakt, ja viem, nemala by som si robiť z toho srandu, veď je to vážna vec, ale nemohla som si pomôcť. Chmm .. jáj, hej ... o mne vie kopa ľudí, že mám blog, ale keď ho navštívia cítim sa tak trochu trápne, neviem prečo. Ale tak, nevadí mi to. Na to je ten blog, aby o ňom ľudia vedeli, len občas sa musím krotiť v názoroch, aby som niekoho známeho neurazila, ale inak je to pohoda. Ale súhlasím, je to strašne osobná vec.

    No a to je asi všetko, k čomu som sa chcela vyjadriť. Aj tebe prajem Šťastný Nový rok a dúfam, že tu bude kooopa, ale že veľká ohromná koooopa článkov! :)

    P.S.: Ďakujem za tvoj komentár k úvahe o vojne. Veľmi ma to potešilo a vyčaril mi úsmev na tvári! :)
    (kacenka197.blog.cz)

    ReplyDelete
  2. To muselo být určitě úplně super!
    Podle fotek to tam vypadá nádherně, prostě zima se sněhem, jak má být, ne jak bylo tady u nás... No, vlastně to nebylo tak zlé, ale na horách je to prostě něco úplně jiného.
    Nejspíš sis to fakt užila. Já bych taky někdy chtěla trávit Silvestr s někým jiným než s rodiči a spoustou známých, ne které nemám náladu. :D
    To je dobře, že tvoje kamarádka zareagovala na blog takhle. Já si nedokážu představit, že bych o tom někomu řekla. Dneska jsem třeba psala něco ve škole a jedna kamarádka se mě hned ptala, co píšu... Hmm, zkouším si něco jen tak napsat. -fakt inteligentní odpověď.
    Přeju co nejlepší nový rok. :) (A už to říkám naposled, je půlka ledna, odteď už to nový rok není, už je to tento rok. :D)

    ReplyDelete
  3. Vypadá to tam krásně a sluší vám to ;)

    ReplyDelete
  4. Musely jste si to moc užít! Vypadalo to na parádní "dámskou" jízdu, ty jo. Taky bych někdy zase tohle chtěla zažít. :) Snad rok 2015 bude úspěšnější a celkově krásnější pro nás obě. Nedá se říct, že nemám ráda číslo 5, to ne, ale letošního roku se na jednu stranu obávám a na druhou se moc těším. Tak třeba.. Čeká mě za pár dní (i když jsem to původně měla naplánované až někdy na jaro) vysekávání osmiček, od začátku roku ležím takřka každý den v bolestech, ale do školy musím chodit, že jo.. do toho se učit. No, fuj fuj fuj. Už ať to mám z krku a dá mi to navždy pokoj! Na druhou stranu se ale strašně letos těším na mistrovství světa v ledním hokeji, které bude u nás. Tak strašně moc moc moc moc moc moc moc se těším, že se to ani nedá vyjádřit pouhopouhým textem na jednom řádku! :D Ha ha ha. Doufám, že seženu nějaký lístek, protože z toho mám zatím celkem bobky (:D :D :D).

    Tak úspěšný nový rok 2015, Berry! Ať se daří!

    ReplyDelete