Friday 10 October 2014

Random Ramblings resp.Ako som spravila vodičák

Piatok. Väčšina z vás si pravdepodobne teraz niekde užíva na diskotéke, v bare alebo len niekde v kaviarničke. Ja si hopkám doma a už po 30-ty krát ďakujem za to,že je piatok. Nemám vôbec energiu a najradšej by som spala no povedala som si, nie. Dnes napíšem článok. Síce len denníček čo ma veľmi bolí...wait bolí? ...nebolí,ale chápete,neviem ako to vyjadriť. Už viem, čo ma teda veľmi mrzí,ale takto narýchlo nedokážem spracovať žiadny zmysluplnejší. Vonku je strašne krásne a mňa strašne mrzí,že nemám žiadne fotky z tejto nádhernej jesene, ba (pokračovanie slovenskej devy) ani čas na to aby som nejaké urobila.  Priblížiť 3 týždne v tomto článku by bolo príšerne dlhé a pravdupovediac si to asi nepamätám keďže obsah mojich dní bol: vstať, ísť do školy, prísť zo školy,učiť sa, spať.  Ale keďže v tomto článku ani nemám o čom kecať, budem tu vyberať niektoré útržky,ktoré si pamätám medzi nimi aj vodičák. Možno ste si všimli,že do denníčkovských článkoch vyberám veľmi inšpiratívne a súvisiace photoshooty, ako dekový photoshoot a tento red lips,hot cocoa photoshoot.



Takže začnem asi mojim vodičským preukazom. Skúška sa konala 23.09.2014 čo mi príde už strašne dávno. Ráno som tam vyrazila skoro aby som nemeškala. Samozrejme som sa celá triasla a deň predtým som ani poriadne nespala. V obchode som si kúpila Rajec Kyslík,čo sa neukázalo ako dobrý nápad,pretože som mala maličkú kabelku a vodu som so sebou všade vláčila. Pamätám si,že bola strašná zima,fúkal úplne mrazivý jesenný vietor a ja som mala len sveter,džínsy a plátené tenisky. Do triedy som prišla medzi prvými okrem mňa tam boli len dvaja chalani. Písať testy sme mali začať o 8.00. Do ôsmej sa teda všetci zišli. Všetci okrem inštruktora a policajta. V triede bolo úplne ticho,to napätie ste mohli dokonca cítiť. A potom to prišlo. Berry a jej nervy.Ako inak,že. Sedíme si tam všetci ticho ani nedýchali a zrazu moje brucho vydalo kvílivý zvuk ako keď sa bojíte alebo ste hladný,neviem či to poznáte. Viete si predstaviť ako sa to v tej miestnosti ozývalo. Len som privrela oči a cítila som ako sa červenám.To sa môže stať,len a len mne. No o 3 minúty na to sa ozval rovnaký zvuk už však nie z Berrynho brucha,ale od niekoho iného. Skoro som vyprskla do smiechu,pretože o ďalších pár minút, sa to ozvalo niekde inde :D Všetci sme boli mega vynervovaní. Policajt ani inštruktor neprichádzali minúty až hodiny sa míňali. Nakoniec prišli,zdá sa mi,že o 10tej. Čiže sme tam 2 hodiny nečinne sedeli a stresovali sa.



Policajt. Vyzeral ako policajt. Nechcem nikoho urážať a preto ho nebudem opisovať aby nedajbože niekto tento blog neudal or what :D Takže inštruktor nám rozdal testy a vysvetlil,že meškali lebo niektorí ľudia nenapísali dobre svoje rodné čísla a teda ich nenašlo v databáze. Čo znamenalo,že policajt bol už vtedy mierne nahnevaný.Otvorila som test a pustila sa do vyplňovania.Bolo to úplne ľahké a krížikovala som si ako pani spokojná so svojim výkonom kým som sa nedostala k značkám a križovatkám. Tam mi to akosi všetko vypadlo a ja som na to čumela ako teľa na nové vráta. Samozrejme niektoré značky a asi 2 križovatky som dala bez váhania. No potom prišla ta horšia časť kde som čumela na prázdne políčka a nevedela čo zakrúžkovať,zatiaľ čo všetci okolo mňa odovzdávali vyplnené testy. Našťastie ma ako vždy v pravej chvíli osvietilo (do smrti budem hovoriť,že môj vodičský preukaz je Boží zázrak) a došlo mi ako majú byť tie križovatky. Plus značky som si tipla :D Test som odovzdala a na policajta sa usmiala no jeho tvár zostala kamenná bez prejavu emocií až ma striaslo. Všetci sme vyšli na chodbu a opäť nervózne čakali.


Našťastie oprava testov šla celkom rýchlo. Napísala som test na 53 bodov z 55, paradox je,že značky a križovatky som mala dobre. Nejakú otázku som pobabrala. Mohlo sa ísť teda na kužele. Boli sme asi 9ti, takže prví 5ti sa nahrnuli do auta a nechali sa odviesť na cvičisko asi v domnienke,že to budú mať skôr za sebou, ale samozrejme,že nemali pretože policajt s inštruktorom boli stále v budove a pili čajík keďže bola veľká zima zatiaľ čo my sme mrzli vonku. Jedna skupina na autocvičisku druhá,kde som bola ja pred budovou čakajú na odvoz na autocvičisko. Skúška sa robila na dvoch autách. Na fiate a na VW Polo. Ja som mala robiť na VW Polo. Potom čo sme sa odviezli na autocvičisko a konečne dorazil inštruktor a policajt sme všetci ustúpili dozadu,nikto nechcel ísť na kuželky prvý. Musím vám povedať,že som bola v kužeľkách antitalent,môj inštruktor bol chudák a deň predtým mi povedal: ,,No,dúfajme,že zajtra (deň skúšky) bude ten šťastný deň." :D Vidíte tú dôveru vo mňa?
No a to by som nebola ja.kebyže ku mne nepristúpi môj inštruktor vraj: ,,No poď,pôjdeš prvá." A ja na to,úplne mimo: ,,Počkať čo? To už? Prečo ja?" Tak som si teda bola nútená sadnúť do auta a pred sebou som videla nenávidený slalom a parkovacie miesta.



Inštruktor mi nakázal spustiť okienko na aute a so strachom v hlase (to znepokojenie a nedôveru vo mňa bolo priam cítiť :D ) mi povedal: ,,No, to pôjde,tak ako sme sa učili, vy to zvládnete." Ja som sa len usmiala, čo mu budem chudákovi hovoriť,však si ani sama nedôverujem. Naštartovala som motor,  nastavila sedadlo a teraz prišla tá časť. Dať si pás alebo nedať.Na cvičisku som sa zvyčajne odopínala a nikto mi nikdy nič nepovedal tak som bola trochu neistá,no napokon ma osvietilo a pás som si dala. Zhlboka som sa nadýchla a prstami ovinula volant. Hop alebo trop inak som to nevidela. V diaľke som videla prechádzajúceho sa policajta,ktorý mal kontrolovať môj výkon. Tak som teda vyrazila.Nebudem to opisovať pretože neviem ako. Podstata je,že som to zvládla,úplne ukážkovo podľa môjho inštruktora. Celá odľahčená som z auta vystúpila a nadšene kráčala k nemu. (inštruktorovi.) Ten mi povedal,že sa mám ísť nahlásiť k policajtovi. Tak som šla,vysmiata a šťastná za ním. So širokánskym úsmevom som zaspievala: ,,Dobrýý deeň." A on nato s kamennou tvárou: ,,Meno!" Ihneď sa mi zmazal úsmev z tváre a vypadlo zo mňa moje meno. Prikývol a povedal:,,Čakajte na jazdu." To bola celá naša debatka. Ako obarená som kráčala od neho čo najďalej obávajúc sa jazdy.


Na jazdu som čakala príšerne dlho. Možno aj hodinu. Bolo to preto, že som mala ísť na VW Polo spolu s jedným 25+ ročným chlapom (??? divné neviem čimám napísať chlapcom,alebo chlapom).Sedeli sme teda na pumpe a ľudia okolo nás sa vytrácali.Po jazde sa už nikto nevrátil. Predposledné išli 2 holky, s ktorými som sa ako tak bavila a potom sme už naozaj zostali ja, ten chlapcochlapomuž a inštruktor. A potom to prišlo.Fiat zastavil pred pumpou a my sme sa presunuli k VW Polu. S chlapcochlapomužom som sa dohodla,že pôjde prvý,lebo ja sa bojím :D Tak sa na mňatak súcitne usmial,že nemám čoho ale súhlasil,že pôjde prvý.Nasadli sme do VW a zatiaľ čo ja som sa pútala vzadu a on si nastavoval sedadlo sa to stalo :D Z fiatu vystúpil úplne naštvaný policajt a dievča čo robilo skúšku. Začali tam po sebe čosi vykrikovať a my s chlapcochlapomužom sme na seba hodili pohľad cez spätné zrkadlo. Pohľad,ktorý hovoril.No výborne sme v riti. Ja som sa celá rozklepala a nemohla som sa ani poriadne nadýchnuť.



Policajt nastúpil vedľa mňa,úplne naštvaný hovoril inšturktorovi: ,,To je niečo neuveriteľné ci bo*a, to čistá skaza..." A podobné veci na čoho inštruktor len upokojoval. Policajt už usadený v aute fľochol do papierov a nahnevane sa spýtal: ,,Koľkí ešte?!" Inštruktor,že dvaja a ja on,že dobre a vyzval chlapcochlapomuža aby vyrazil keď bude pripravený zatiaľ čo ja som sa klepala ako želatína (prirovnania level sof me). Chlapcochlapomuž nejazdil ani minútu keď mu policajt povedal aby odstavil auto na krajnicu a oznámil mu,že skúškou prešiel. Ja som len vypúlila oči,že čo prečo tak skoro.Normálne som sa na sedadle vystrela ako sviečka a pozrela na policajta,ktorý mi nič nepovedal len rukou ako psovi ukázal,že si mám ísť sadnúť dopredu. Tak som šla. Chlapcochlapomuž na mňa povzbudzujúco pozrel a potľapkal ma po chrbte.Možno mi to dodalo trochu sebavedomia pretože som sa ako obvykle v nevhodnej situácii zamyslela nad tým ako sa môžu cudzí ľudia zblížiť (tým nemyslím city ani nič podobné,ale to ako sa u ľudí ukazuje tá fakt ľudská empatická stránka ) keď sa jedná o takéto stresové situácie. Sadla som si teda,zabuchla dvere a nastavila sedadlo.Pripútala sa a nadýchla. Stlačila som spojku a ruku automaticky položila na kľúč aby som mohla naštartovať. Tu ma zadržal inštruktor so slovami:,,Už máš naštartované,len pokoj." A ja len ,,aha". Tak som zaradila jednotku a pomaly púšťala spojku aby som vyšla od krajnice keď som si uvedomila,že som nedala smerovku.Okamžite som to napravila,ešte skôr než som celkom vyšla.Našťastie si to policajt nevšimol,alebo aspoň nič nepovedal.Rozbehla som auto a zaradila do dvojky.Inštruktor mi podľa policajtových pokynov povedal,že mám zabočiť doľava. Na konci cesty bola na kopci Stopka.Státie v kopci je celkom komplikované,no ja som ho na môj dušu zvládla. Zastavila som auto použitím ručnej v kopci na Stopke a potom čo som sa presvedčila,že vzduch je čistý som odbočila doľava. Tu mi policajt povedal odstavte auto na pravej strane. Ja celá preľaknutá,čo sa stalo som tak urobila a on, že sa môžem ísť fotiť najskôr zajtra. A ja len s vypúlenými očami,že čoooo, taká krátka jazda a potom božeee ja som prešla.Omgomgogmogmogmgogmogmgogogomgogogmmgo.



Vystúpila som z auta,zobrala si veci, poďakovala sa a vykročila do neznáma počujúc za sebou policajta ako opäť nadáva na tú chuderku dievčinu. Na druhej strane som zbadala chlapcochlapomuža ktorý sa ma kývnutím hlavy spýtal ako a ja ďalším kývnutím a úsmevom,že dobre. Kráčala som úplne mimo všetkého a totálne som mrzla  vôbec som nevedela kde som,ale bola som dokonale šťastná a chcelo sa mi kričať. Šla som peši asi 15 minút kým som narazila na nejakú zastávku,kde šiel autobus raz za polhodinu.Tak som tam vymrzla a odviezla sa do školy,lebo od radosti sa mi ani domov nechcelo ísť. :D

Fúha,ako sa tak dívam,nakoniec to bol článok len a len o vodičáku. So smart Berry. A tie fotky k tomu sa úplne hodia! Palec nahoru. Ale aspoň viete ako piatkujem. Práve si idem pozrieť Once upon a time, The Vampire Diaries a The Originals a možno ešte čosi a pravdepodobne od únavy zaspím,ale čo už. Taký denníček zo školy a tak bude hádam až v ďalšom článku,lebo tento by bol už extrémne dlhý :D .


Zajtra sa pokúsim napísať ešte jeden článok,aby som vám ho mohla v priebehu týždňa zverejniť,ale práve teraz idem oddychovať.Tak sa krásne majte a vidíme sa hádam čoskoro pri novom článku.

With l♥ve and esteem,Berry

6 comments:

  1. Fúhaa, tak už som to prečítala. ale bola to zábava. Tie tvoje výraz, že slovenská deva. Vďaka tomu som sa váľala na koberci od smiechu asi pol hodiny. A tiež sa mi veľmi páči, ako píšeš, tak uvoľnene. :)

    ReplyDelete
  2. Jaj, aká som len rada, že si po tak dlhej dobe pridala článok. Normálne som sa nevedela dočkať, kedy si konečne nejaký článok od teba prečítam a ono mi ho skoro ani na FB nevyhodilo, hanba tomu!
    Tak ti teda gratulujem k úspešnému vodičáku, už si VODIČ! :D Tie stresy ti úplne nezávidím, živo som si predstavila samú seba a už dopredu viem, že keby som mala takého policajta ako ty, tak asi od toľkých nervov ten vodičák neurobím :D Vlastne, počkať. Ja by som sa k jazde ani nedostala, vzhľadom na to, že cez tie kužeľky by som neprešla :DD
    Teším sa na ďalšie tvoje články, dúfam, že už budú čoskoro!

    P.S.: Nominovala som ťa do jedného TAGu, len som čakala na nový článok, kedy ti to budem môcť povedať, tak som sa dočkala a tu je ten TAG, v ktorom si nominovaná: http://kacenka197.blog.cz/1409/this-or-that-tag samozrejme, ako sa tam niekde píše, zúčastniť sa ho nemusíš :)

    (kacenka197.blog.cz)

    ReplyDelete
  3. Fúha, tak dve hodiny čakania to je už dosť. Ja už by som asi aj odišla :DD.
    Gratulujem k vodičaaku! Páči sa mi ako si to všetko popísala, aspoň viem čo ma tak za rok bude čakať :D. Ale veľmi si ma neupokojila, pretože ja v takýchto situáciách tiež dosť stresujem a ešte keď hovoríš aký hnusný ten policajt...
    Tie fotky sú riadne super! Milujem horúcu čokoláduu. Akurát ja si na ňu nerada dávam šľahačku, pretože potom sa tá šľahačka rozpustí a moja čoko je taká redšia. Ja ju zbožňujem úplne že hustú. Aj keď počkať, to máš kakao či čokoládu? :D

    Ani nevieš ako som sa potešila, keď som najprv uvidela na FB len ten príspevok, že žiješ a že v piatok pridáš článok. Už dlho si tu nebola a ja som to tu už len stále čekovala, či nejaký náznak o živote sa tu nezjaví :D.
    A diki za komentár na mojom blogu, sama neviem ako to robím že som taka užasná :DDDD Just kidding. S raňajkami je to dosť na úkor spánku.

    Veľmi veľmi sa teším na ďalší článok!

    ReplyDelete
  4. Vždycky je lepší deníček než nic. A vlastně je to pomoc i pro tebe, vzpomeneš si na všechno, co jsi dělala, a uvědomuješ si, co uděláš zase a co naopak nikdy neuděláš. To byly nějaký moc chytrý kecy. :D Ale je to tak.

    Hrozně moc ti gratuluju! Já jsem ještě řidičák nijak neřešila, mám tři roky čas, že jo, ale podle toho, jak o tom mluvíš, z toho teď mám celkem strach! :D Takže si asi koupím pořádný kolo a budu jezdit na kole, aka šetřím životní prostředí. Ale to možná myslím vážně. :D
    Ne, fakt. Jsi dobrá, žes to zvládla, ještě ty nervy a všechno kolem. Gratuluju. :)

    odpočívej, máš to za sebou, jsi skvělá. (Ale mohla by ses třeba dívat na Doctora místa Once Upon a Time. :D )

    ReplyDelete
  5. Gratulujem k vodičáku a som rada, že si znova niečo pridala.:D Ja som si vždy myslela, že vodičák zvládnem ľavou zadnou, no keď som to tak teraz čítala, začala som sa fakt stresovať, ako to urobím. Ale tak snáď keď to zvládli toľkí ľudia predo mnou, dúfam, že aj ja.

    Inak ja vôbec nevie, ako mám takých 20-ročných oslovovať. Teda, či sa im mám pozdraviť Dobrý deň alebo Ahoj. A vždy mám takú dilemu. Aj s tým, či to je chlapec, chlap alebo muž-no ty si to perfektne vystihla:D

    ReplyDelete
  6. Z těch fotografií mám tak akorát chuť na hodně dobré a teplé kakao a taky na šlehačku. Hele, nenaháněj chutě! :D Zároveň Ti moc moc gratuluji k úspěšnému složení zkoušek v autoškole. Už se těším až budu mít i já hotový řidičák a budu moct řídit. :)

    ReplyDelete