The Chaos has came

Upozorňujem vopred:Extrémne dlhý denníček,koho to nebaví pardon :D

Zdravím a zároveň vítam pri novom článku. Pri mojom prvom septembrovom článku,ku ktorému a dostávam až v polovici mesiaca (!!!). Napriek tomu,že mám rozpísaný článok asi na 4krát som ho nebola schopná po dobu 14dní zverejniť pretože sa to jednoducho nedalo. Chýbali mi moje vlastné fotky,ktoré nebolo kedy nafotiť. Tak som si po prvom týždni v škole zaumienila,že ten druhý,teda ten minulý ( i hope you get me) už určite pridám článok, lebo máme trojdňový Kožaz (Kurz ochrany života a zdravia) tak že budem mať čas. No lenže čo sa stalo nestalo,žiaden Kožaz sa nekonal a ja som bola uvrhnutá to víru školy,nových hodín,učiteľov,spolužiakov,systémov. Bola som z toho taká mimo,že som nedokázala nič robiť nijako rozmýšľať len som si matne uvedomovala čo všetko ma čaká čo všetko musím urobiť a čo nestíham. Takže tento článok bude taký denníčkovský, niečo o plánoch na blogu, v mojom živote, ako som začala školu a tak. Nečakajte tu fotky kníh pretože tohto roku som sa na to ľudovo povedané vyprdla. Vážne sa mi to nechcelo ťahať domov. Ešte aj na seminároch nám dali nové knihy a je toho veľa a samé bludy. Preto som pre tento článok vybrala tzv.Dekový photoshoot z môjho včerajšieho pilného študovania.

Asi by som začala posledným článkom,nebo videom. Potešili ma pozitívne komentáre,ale samozrejme aj tie negatívne. Kritiky nikdy nie je dosť, no som veľmi rada,že všetci ste sa zhodli na tom,že tie nápady boli naozaj dobré,za čo vám of course ĎAKUJEM. 

Čo sa blogu týka opäť mám more nápadov,ale vôbec neviem ako to stihnúť.Mám na pláne také malinké Jesenné DIY, potom nejaké tie ,,study tips",ale nebudú to study tips,alebo proste ja neviem, článok,ktorý zatiaľ nemá názov,ale mám predstavu, nový design a celkovo také zmeny na blogu lebo som sa naučila s blogspotom nové veci, no a potom máme plány s Klaudiou,ktoré by som určite chcela spracovať formou článku. Takže je toho veľa načo by ste sa mohli tešiť,ale môj čas je úplne obmedzený ako ja sama. Aj vám napíšem why. 

No nezačala mi škola skvele? Prv som bola taká skvelo nabudená že oh new year blablabla a potom to prišlo. Môj rozvrh. Možno viete možno nie,ale navštevujem školu kde sa už v treťom ročníku volia predmety. Kvázi maturitné,ale v štvrtom ročníku si ich môžete pokojne zmeniť. Ja, úplne smartovná deva slovenská, som si vybrala úplne smartovnú kombináciu,ktorá ma určite nebude baviť,ale to by som nebola ja.Takže moja kombinácia činí Dvojhodinovku konverzácii z nemeckého jazyka, dvojhodinovku seminárov z chémie a dvojhodinku biológie. Smart as f*ck. Tak som si zobrala svoj rozvrh reku (deva slovenská sa vyjadruje slovensky) sa pozriem kde som zaradená. Však určite budem so spolužiakmi nie? Ale to by som nebola ja keby som nebola v úplne iných skupinách než sú moji spolužiaci. Pretože áno, úplne nespoločenská Berry,ktorá má rada svoj malinkatý okruh ľudí,svoju fantáziu,knihy a seriály musí byť tak strašne brave i mean ,,brave" and ,,smart", že si dá seminár s ľudmi s ktorými sa veľmi nebaví napriek tomu,že sú to jej spolužiaci,alebo ich pozná z videnia. 

Začínala som nemčinou.Akože zo seminárov. V skutočnosti som začínala asi...Neviem čo to bolo.Tak som si tam prišla, sadla (thanks God) s mojim najlepším kamarátom ( nechápem ako sa to stalo,že sa to takto stalo) a zistila som po 3 minútach,že mi nie je celkom jasné ako sa po nemecky povie Moje meno je...Učiteľka je fajn,akože fajn v rámci našej školy,ale zapísala som asi 3 A4ky nových slovíčok a odišla som taká vytretá, že koniec. 

V utorok sme mali prvú hodinu normálnej nemčiny, nie voliteľnej a tam bola zo mňa učiteľka maximálne nadšená,keďže zistila,že vôbec nič neviem. Naozaj som nič nevedela. Proste ako ma mohli hodiť do víru školských povinností keď mi sľubovali Kožaz???? A ďalej mala som predsa prázdniny...

Mojou druhou seminárovou skúsenosťou bola biola. Myslela som si,že tam idem z triedy len s dvomi spolužiakmi,ale akosi sa ukázalo,že ide ešte jedno dievča. Tak som bola strašne rada, že mám s kým sedieť. No ako tak sme čakali pred učebňou,prišla k nej nejaká baba a začali sa baviť a ja som bola,že hm...toto nevyzerá dobre.Tak som sa začala rozprávať so spolužiakom ( prečo sa stále rozprávam s chlapcami namiesto dievčat?? TELL ME!). Veľmi som s nim nechcela sedieť keďže ma mentálne týra :D Ako vážne...No, ale tak nakoniec som si sadla s ním. Prečo,nebudem rozoberať :D Ukázalo sa,že je to celkom fajn. Stále rozpráva, ja mám srandu a keď hovorí učiteľka je ticho a píše poznámky (so UNUSUAL). Čo sa biologie samotnej týka, nie som tam sama vygumovaná. Podľa mňa som na pár jedincov získala celkom dobrú skupinku. Čo sa nedá povedať o chémii...

Chémia bola v štvrtok,kedy som sa začínala cítiť už vážne pod psa. Moja spolusediaca mala nádchu a Boh vie čo tak som to chytila od nej. Potom čo som ráno na seba pozrela do zrkadla (pamätám si ten pohľad) to jest. moje prirodzene kučeravé a krepovité vlasy,lebo sa mi ich v stredu večer nechcelo fénovať, moja zoschnutá tvár s červeným semaforom (cháp nos, something like rudolf) uprostred. Do toho som si ešte kýchla. Tak som si len vysmrkala nos a prehrabla si tie úplne odveci kučery čo moja kaderníčka (prvá a posledná na zemi) miluje a trepala som sa do školy. Na chémiu som sa netešila,ale povedala som si,prežijem to nie?Mám už predsa zasebou 2 semináre. Tak som sa vám ja postavila pred chemickú učebňu, dala sa do reči so spolubývajúcou mojej Niky a ona,že si mám sadnúť za ňu alebo tak aby sme boli spolu (ona mala spolusediacu,ako každý iný normálny študent si dala rovnaké semináre ako jej kamarátka,čo sme však ja a Nika smartovné a nespoločenské slovenské devy neurobili) . No ale samozrejme to by nebol môj život kebyže sa doslova neprepchám do preplnenej učebne a proste zamierim hľadať voľné miesto v nádeji,že sa nejako stretneme...Tak v takejto hlbokej nádeji som skončila v poslednej lavici v triede plnej múdrych ľudí. Except of me and other 3 people i know.  Tak si tam tak sedím a pozerám,že kde sú všetci. Nikina spolubývajúca sedí úplne mimo mňa v najposlednejšom rade v prvej lavici. Pozerám AWESOME. Tak sa pozriem pred seba a o tri lavice ďalej na mňa súcitne pozerá spolužiak s priateľkou. And Im like...im fiiiiine just...lets this shit begin!

Tak sa hodina začala.Ako prvé prezenčka. Moje meno hneď druhé, úplny nezvyk keďže som vždy na konci abecedy. Tak si tam sedím a potom že wait nebolo to moje meno? Moja ruka vystrelila hore,že ,,Tu sooooooooom!" Keďže semináre mám s mojou bývalou chemikárkou som celkom familiárna. Musela sa natiahnuť aby na mňa až do zadu videla. Zatiaľ som si tam sedela a akosi nevnímala to,že som sama. Však čo. Potom ale začala hodina a ja som bola,že Hej hej spomaľte všetci,čo sa to práve deje? To bola asi prvá polovica hodina. Druhá bola *zízanie do blba a snaženie sa prísť na to prečo som si vybrala gymnaziálnu chémiu ako voliteľný predmet*. Najhoršie na tom bolo,že 90% ľudí okolo mňa boli samí múdri luďia čo všetko vedeli. A všetko si písali. Ako ja nie som moc poznámkový človek. Ja si väčšinou veci zapamätám a na niektorých predmetoch (hlavne jazyky) si poznámky vôbec nepíšem. Tak som na nich pozerala,že prečo píšu? Veď je to úvodná hodina. Čo to robíte? No a potom som vyšla z dverí pevne rozhodnutá,že si zmením semináre. Teraz to už riešim inak,ale aj tak som zhrozená.

Ešte som vám nenapísala o jazykovej škole,ktorá je zatiaľ jediný svetlý bod v mojom študentskom živote :D Jazykovku mávam pondelky a utorky. Pondelok s lektorom (novým) a utorok s učiteľkou. Navštevujem ročník VK2 (vyšší kurz 2)čo je predposledný ročník,potom sa už štátnicuje. Na jazykovku som prišla v pondelok ako inak NESKORO :D Doslova som tam nabehla úplne plná sebavedomia lebo som tam mala jednu holku čo poznám zo školy tak som zamierila k jej lavici. Lektor rozprával rozprával tak som ho počúvala a bolo to čosi úplne iné,než môj predchádzajúci lektor. Tento je úplne úžasný.Celý čas som sa smiala a najlepšie na tom bolo,že som mu úplne rozumela asi preto,že má americkejší prízvuk. Hovoril aj o tom,že on sám niekedy nerozumie Britov tak som bola taká,že oh...thanks God že ani native speakers nerozumejú Angličanom. Najviac sa mi na ňom a na mojej novej triede (moja stará je o ročník nižšie,don't ask me why) páčilo,že ,,vymyslel" takú zoznamovaciu vec. Každý si vytiahol papierik a mal na ňom nejakú úlohu. Ja som mala zistiť kto bude mať najbližšie narodeniny. To znamená,že som musela obísť celú triedu každému sa predstaviť a zistiť kedy má narodky. On mal zase svoju úlohu a tú mal zistiť odo mňa.Chápete nie? A všetko v angličtine samozrejme. No a na mojej triede sa mi páčilo,že sme mix. Proste sú tam ľudia z rôznych tried a nie sú tam tie skupinky ak chápete čo myslím. Čo je v dnešnej dobe veľmi časté, že ľudia chodia tu a tam v skupinkách a tým pádom ak máte poskupinkovanú triedu je to úplne nariť lebo vy ste sami a proste čo...? Votriete sa niekomu do skupiny? Dosť nepríjemné. Tak sme teda zobrali tie papieriky a vážne sa rozprávali a bolo to skvelé :D Fakt ako. Pamätám si,že som bola v ten deň fakt šťastná. Neviem proste mala som kopec energie a bola som rada,že tam môžem byť a strašne ďakujem Kevinovi (to je lektor) za tú hru a za ten deň. Lebo čas zbehol veľmi rýchlo a bolo to maximálne úžasné.

Posledný bod už len spomeniem vodičák. To,že sa blížia skúšky a ja naozaj nič neviem. Ešte ani šoférovať a to ako mi lepí.Skúšky sú ak by ste sa zaujímali o týždeň.Sof. Kinda nervous.

A tu nejako by som tento denníčkovský článok ukončila s tým,že naozaj neviem kedy bude ďalší tipujem to až po skúškach na autoškolu,pretože teraz sa budem venovať práve testom nech spravím aspoň tie.Dúfam,že som vás úplne nenudila. Ak áno pardon :D Ale ja tak rada píšem. Pre tých čo to vydržali až tu STE SKVELÍ :).

With l♥ve and esteem,Berry.